Katedra translatologie

V letnom semestri 2024/2025 naša katedra pod záštitou doc. Šavelovej zorganizovala tri podujatia, zamerané na rozširovanie literárnych, interpretačných, kultúrnych aj prekladateľských vedomostí a zručností študentov i kolegov z našej univerzity.

Prvé podujatie bolo venované upírskej téme. Pani docentka Malíčková z Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie pri Katedre etiky a estetiky FF UKF v Nitre sa 20. marca 2025 vo svojej prednáške Naračné invarianty upírskych postáv (s dôrazom na audiovíziu) venovala intertextualite upírskych postáv v ich rozmanitých stvárneniach naprieč audiovizuálnymi dielami, no neopomenula ani zásadné a klasické diela tematizujúce tento archetyp. Publiku poodhalila svoj komplexný výskum a vysvetlila, ako dekódovať hodnotovú a sémantickú migráciu upíra v dielach od Matthewa de Clermonta až naspäť k Varneymu. Vychádzajúc z podložia Nitrianskej školy a jej metodologických nástrojov identifikovala naračné situácie, v ktorých sa postava upíra nachádza. Centrom jej pozornosti bola vývojová dynamika tejto postavy s ohľadom na jej žánrové špecifiká a intertextuálne väzby. Upíra analyzovala ako dynamickú metaforu, symbol rozhrania, a sledovala, ako sa netvor, ktorý uzatvára zmluvu s diablom, mení na romantického antihrdinu v príbehoch krásky a netvora, až sa nakoniec zhostí roly ochrancu ľudskosti v hrdinských naratívoch.

Na hrdinské naratívy sme nadviazali aj 27. marca 2025 v prednáške Dr. Jána Živčáka z Ústavu svetovej literatúry SAV s názvom Od znivočených tiel k sublimovanej láske? Tristanovský mýtus a jeho podoby vo Francúzsku a na Slovensku. Dr. Živčák na príklade celosvetovo známeho príbehu Tristana a Izoldy. Táto legenda o láske sa vzoprela spoločenskému, morálnemu i náboženskému poriadku a v kolektívnom povedomí sa zakorenila tak pevne, až sa transformovala na jednoduchý archetyp. Ako vysvetlil literárny vedec Živčák, svedčí o tom skutočnosť, že moderné kultúry už necítia potrebu recipovať najstaršie zachované verzie legendy z 12. storočia v plnohodnotných prekladoch. Úvahy o zložitých trajektóriách recepcie tristanovskej látky v modernej Európe boli príležitosťou k znovuoživeniu niektorých myšlienok Antona Popoviča či Jozefa Felixa. Zároveň z prednášky vyplynulo, prečo je pri výskume recepcie staršej literatúry prospešné, ba dokonca nevyhnutné vnímať preklad v tesnej súvislosti s inými druhmi metatextov a nestavať múr medzi vedou o preklade a výskumom iných metatextových operácií.

Sériu inšpiratívnych prednášok sme ukončili 2. apríla 2025 shakespearovskou prekladovou témou, ktorú predstavila Dr. Eva Spišiaková z Katedry translatológie FF UKF v Nitre pod názvom William Shakespeare: medzi autorskou intenciou a prekladateľskými posunmi. Dr. Spišiaková sa venovala zbierke 154 sonetov Williama Shakespeara (1564 – 1616), ktorá sa za štyri storočia od vydania v roku 1609 stala takmer univerzálnym symbolom ľúbostnej lyriky, ako aj obľúbenou výzvou pre celé generácie prekladateľov, poetov a akademikov. Študenti – budúci prekladatelia a tlmočníci – sa dozvedeli, že tí, ktorí sa podujali na preklad tejto zbierky z angličtiny do slovenčiny, nebojujú len s rigidnou poetickou schémou, charakterizovanou najmä rozdielmi v sémantickej hustote oboch jazykov, ale aj s medzičasovým a medzipriestorovým faktorom, ktorý oddeľuje súčasného čitateľa od dobového renesančného dvora anglickej kráľovnej Alžbety a kráľa Jakuba. Tieto kontextuálne rozdiely sú prítomné aj v intertextových odkazoch, reáliách i pri čítaní básní v kontexte ich osobnej výpovednej hodnoty ako intímneho svedectva autora (otázka dedikácie samotných básní). Prednáška sa orientovala na kritiku prekladu slovenských a českých prekladov Shakespearových sonetov z 20. a 21. storočia a na ich príklade rozšírila tradičné chápanie slovenskej kritiky prekladu teoretickými rámcami z iných translatologických škôl vrátane zapojenia takých elementov, akými sú postštrukturalistické vnímanie textov či rodová teória, samozrejme, s dôrazom na význam kontextualizácie východiskových textov.

Všetky uvedené prednášky sa uskutočnili vďaka Agentúre na podporu vedy a výskumu na základe Zmluvy č. APVV-23-0586 Kritická reflexia slovenského literárnovedného a translatologického výskumu v kontexte západoeurópskej tradície a súčasnej podoby humanitných štúdií. Organizátorka by sa touto cestou zároveň rada poďakovala za inšpiratívne prednášky aj diskusie všetkým prednášajúcim, ako aj divákom.